Rasca lúčna

Kmín kořenný, Carum carvi L., kmín

Výskyt: Rasca bola známa už v neolite. V celej Európe sa pes¬tuje už od stredoveku. V prírode u nás rastie voľne na lúkach, medziach a pastvinách od nížin až do podhorského pásma. Ako korenina sa hojne pestuje v záhradkách a vyšľachtené odrody aj v poľných podmienkach. Rozmnožuje sa semenami.

Zber a úprava: Zberajú sa plody rasce, z ktorých sa pri menšom množstve rastlín semená ručne vydrobia, pri väčšom počte vymlátia. Zber prebieha v čase, keď sa plody začínajú sfarbovať do hneda a asi dve tretiny plodov sú zrelé. Pri neskoršom zbere by vznikali veľké straty samovoľne vypadávajúcich semien. Rastliny sa dosušujú v snopoch na poli, vo zväzkoch alebo na plachtách a potom sa mlátia. Semená sa čistia a dosušujú.

Liečivé účinky: V medicíne aj v ľudovom liečiteľstve sa odporúča pri nadmernej tvorbe plynov, nechutenstve a iných ťažkostiach tráviacej sústavy, na podporu zvýšenej tvorby materského mlieka, odstránenie hlienu z dýchacích ciest, proti črevným parazitom.

Zaujímavosť: V liehovarníctve sa používa na výrobu rascovice (kmínky). Doma sa rascovica môže pripraviť ako liek tak, že rozomletá alebo rozdrvená rasca sa zaleje liehom alebo vodkou a užíva sa najviac jeden kalíštek denne.

Rasca lúčna môže byť prísadou karí korenia.