Arterioskleróza, ateroskleróza

Ateroskleróza (Atherosclerosis) – proces degenerácie cievneho riečiska na ktorejkoľvek úrovni
Arterioskleróza (Arteriosclerosis) – proces atherosclerosis na artériách

Nepríjemnosť spojená s degeneratívnym ochorením tepien systémového krvného riečiska…

Arterioskleróza je chronické degeneratívne ochorenie tepien systémového krvného riečiska, ktoré postupne spôsobuje zužovanie, až uzáver prierezu postihnutých artérií. AS postihuje ľudstvo odpradávna, potvrdené aj výskumom faraónov. Ochorenie, ktorého orgánové prejavy sú dnes jedným z najzávažnejších medicínskych problémov. Dnes je známe, že AS a jej dôsledky sú najčastejšou príčinou úmrtnosti, chorobnosti a invalidity vo vyspelých spoločnostiach (civilazačná choroba).
Morfologicky sú typické nálezy prúžkov lipidov (estery mastných kyselín v tkanive), fibróznych plátov vyvýšených nad povrch intimy artérie (vnútornú vrstvu cievnej steny), v pokročilom štádiu AS ulcerácie (vredovatenie), krvácania, kalcifikácie alebo trombóza. So zvyšujúcim sa vekom AS zmien pribúda, ale nedá sa povedať, že AS nevyhnutných procesom starnutia cievnej sústavy. Možno rozlišovať 3 typy chorobných zmien cievnej steny:

  1. artérioskleróza
  2. medioskleróza
  3. ateromatóza.

Artérioskleróza – je hyalinóza steny najmenších artérií a arteriol. Postihuje hlavne obličky, pankreas, mozog, nadobličky a podžalúdkovú žľazu, skoro vždy býva vysoký TK.
Medioskléróza – zvápenatením postihuje médiu stredných tepien, najmä DK ľudí okolo 40 r. veku. Nemá osobitný chorobný význam, pretože nepostihuje intimu (vnútornú vrstvu cievnej steny) a nezužuje lumen artérií (prietokový prierez).
Ateromatóza – postihuje ložiskovito veľké a stredné artérie. Ateromatózne ložisko vzniká subendoteliálne, predovšetkým na predilekčných miestach – sú to odstupy tepien, tepny s významným pohybom a tie tepny, ktorých lumen sa pri pohyboch mení, zužuje. Celý aterogénny proces sa zrýchľuje, ak krv prúdi pod zvýšeným tlakom, naruší sa endotelová výstelka (bunky vnútornej výstelky ciev) a lipoproteiny sa potom ľahšie dostávajú do vnútra steny tepny; na rozrušenom povrchu sa koncentrujú trombocyty (krvné doštičky) a porucha sa rýchle uzatvára jazvou. Ložisko sa môže aj nekroticky rozpadnúť, čo môže spôsobiť exulceráciu (zvredovatenie), ktorá umožní vznik artériovej trombózy, embolizácie, prípadne krvácania do cievnej steny. Pri jej vzniku a rozvoji sa uplatňuje niekoľko patogénnych mechanizmov – intravaskulárna trombóza; infiltrácia lipoproteínmi; poškodenie cievnej steny.

Rizikové faktory

Ku neovplyvniteľným rizikovým faktorom patria dedičné vlohy, vek, pohlavie, rozdielne životné prostredie, osobnostné typy. Ku ovplyvniteľnýmrizikovým faktorom patria fajčenie; diastolická a systolická hypertenzia; hyperlipoproteinémia; poruchy metabolizmu glycidov; obezita; nesprávny životný štýl; vlastnosti cievnej steny; endokrinné faktory – inzulín, pohlavné hormóny.

Vo vývoji Arterosklerózy poznáme 3 stupne:

  1. Latentná Arteroskleróza – zvýšená hladina lipoproteinov v krvi, pozitívna RA, hypertenzia, juvenilný diabetes
  2. Potenciálna Arteroskleróza – nad 40 r. veku, obezita, hypertenzia, diabetes, zníženie činnosti štítnej žľazy, syndróm poškodenia ľadvín, hyperlipidémiou
  3. Manifestná Arteroskleróza– v prvých štádiách sa objavujú symptómy len pri zvýšených požiadavkách tkanív na kyslík (pri ich zvýšenej činnosti). Neskôr sú tieto príznaky aj v pokoji, ich klinická manifestácia závisí na tom, v ktorom regionálnom riečisku je proces Arterosklerózy najpokročilejší (alebo viacerých súčasne). Keďže ide o systémové ochorenie, jej klinický obraz je veľmi pestrý.

V našich podmienkach sa Arterioskleróza najčastejšie prejavuje chronickými alebo akútnymi príznakmi ischémie srdca, mozgu a dolných končatín.
Okrem toho sa často vyskytuje v tepnách zásobujúcich obličky, zažívacie ústroje. Pomerne zriedka postihuje tepny horných končatín.
Artérioskleróza – príčina nie je dostatočne objasnená. Nejde o prejav degeneratívneho procesu následkom staroby, ale ide o poruchu dynamickej rovnováhy medzi tvorbou, ukladaním a odbúraním aterogénnych látok v stene tepny. Primárnym môže byť raz nadbytok týchto látok – aterogénnych lipoproteínov v prúdiacej krvi, druhý raz porucha endotelu tepny, inokedy porucha metabolickej aktivity tepnovej steny. Tieto poruchy sa najčastejšiarterioskleroza-1405_jpg_290x600_q85e kombinujú. AS sa klinicky manifestuje ochorením určitých orgánov. Často postihuje mozog – prejaví sa polymorfnými neurologickými ťažkosťami alebo bohatou paletou psychických zmien. Ďalším často postihnutým orgánom je srdce – manifestuje sa ICHS; postihnuté sú cievy dolných končatín, cievy obličiek, cievy zažívacieho traktu. Liečba – nefarmakologická, farmakologická, sekundárna prevencia.

Toto ochorenie nebolí – zabíja!

Ochorenie najčastejšie prebieha skryto (latentne), bez zreteľných klinických prejavov, niekedy aj pokročilé zmeny ochorenia ostávajú dlho utajené!

Balíček odporučených prípravkov proti AS