Puškvorec obyčajný

Puškvorec obecný, Acorus calamus L., Štavnatá bylina močarísk

Výskyt: Rastie na trvale zaplavovaných pôdach (napr. v močiaroch vytvára celé zárasty); pochádza z južnej Číny a už v staroveku bol zavlečený do Prednej Indie, odkiaľ sa šíril ďalej. Populácia v našich podmienkach je neplodná a množí sa vegetatívne. Rastlinka bola známa už vpuskvorec-obycajny-1157_JPG_290x600_q85antike, kde sa používala ako korenina a liek.

Zber: Predmetom zberu sú podzemky; zber vyžaduje určitú výstroj, lebo sa koná v bahne. Vytiahnuté podzemky sa zbavia bahna, preperú sa vo vode a zbavia korienkov. Dôkladne očistené sa sušia v malej vrstve (maximálne 5 cm) najlepšie umelým teplom do 35 stupňov. Dobre usušený podzemok ja na lome špinavobiely a pri lámaní sa neohne – zlomí sa. Zber sa robí v novembri až apríli za chladného počasia. Skladuje sa v dobre uzavrených obaloch, chránený pred svetlom; ľahko ho napáda hmyz.

Uplatnenie: V liečiteľstve sa využíva podzemok. Droga sa aplikuje hlavne pri žalúdočných ťažkostí, pretože podporuje látkovú výmenu, pôsobí priaznivo na tvorbu tráviacich štiav, má ukľudňujúci účinok na kŕčové bolesti a zároveň pôsobí aj dezinfekčne a močopudne. V dávnejších dobách sa z koreňa vyrábal aj žalúdočný likér. Puškvorec má tiež skľudňujúpuskvorec-obycajny-1156_JPG_290x600_q85 ci účinok a pôsobí antidepresívne, tlmí astmatické záchvaty a celkovo má pozitívny účinok na stav zoslabnutých ľudí (v starobe, po chorobe, ožarovaní, chemoterapii a pod.), v niektorých prípadoch pôsobí aj výrazne antialergicky. Vonkajšia aplikácia je účinná proti reumatizmu, ekzémom, zle sa hojace rany.

Aplikácia bylinky puškvorec obyčajný je v dúhovom elixíre Fungilen.

(c) Picture by Thomas Schoepke