Dráč obyčajný

Dřišťál obecný, Berberis vulgaris L. –

Výskyt: Rastlina dráč obyčajný je rozšírená v Strednej Európe, južnej Európe (okrem pobrežných častí a ostrovov), Ukrajine, južnom Rusku, Kaukaze, Malej Ázií, severozápadnom Iráne, na Kryme a Iberskom polostrove. V našich podmienkach sa vyskytuje v južnej oblasti Slovenska, najhojnejšie v Slovenskom krase a Podunajskej nížine. Vyhovujú mu suché, kamenisté stráne, okraje lesov a krovín, na pôdach chudobných, vápnitých, piesočnatých až piesčito hlinitých.

Kvitne: apríl až máj.drac-obycajny-1060_JPG_290x600_q85

Uplatnenie: Takmer všetky časti rastliny, okrem mladých výhonkov a zrelých plodov, obsahujú alkaloidy (napr. berberin, berbamin, berberubin, axianthin, jatrorrhizin, palmatin, kolumbanin), najmä v kôre koreňov. Tieto alkaloidy v malom množstve nevyvolávajú príznaky otravy, ale v množstve väčšom áno, dráždi nervový systém, môžu spôsobiť ochrnutie dýchacích centier a teda aj smrť. Takéto fatálne otravy však u človeka neboli pozorované, boli zaznamenané len otravy ľahšie sprevádzané omámením, vracaním a hnačkou. Okrem alkaloidov sú v dráči prítomné triesloviny, živice, silice, cukor, škrob, pektosa, flavonové zlúčeniny a v plodoch ďalej početné kyseliny (najviac kyselina jablčná, citrónová a vínna) a významné množstvo vitamínu C a K. Tinktúra z listov, odvar z listov alebo kôry sa užíva pri žlčníkových zápaloch, pečeňových poruchách, k utlmeniu maternicového krvácania, na zníženie krvného tlaku alebo ako prostriedok žlčopudný a močopudný. Alkaloid berberin, ktorý je obsiahnutý najmä v kôre dráča, vykazuje silné protizápalové účinky a to na celý rad mikroorganizmov, ako sú napríklad stafylokoky, streptokoky, pôvodcu hnačkových ochorení (napr. salmonela), úplavica, cholera, giardióza (črevné ochorenie spôsobené bičíkovcom lamblia), infekcií močových ciest (Escherichia coli), alebo vaginálnej mykózy spôsobené kvasinkami Candida albicans. Okrem toho berberin zvyšuje imunitu (zvyšuje počet a aktivitu makrofágov), lieči očné zápaly (obklady očí z odvaru kôry dráča) a podľa niektorých výskumov tlmí aj rozvoj lupienky. Sušené mleté plody sa používajú na okyslenie omáčok a rôznych jedál. Plody nakladané do medu sa užívajú proti horúčke. Pridávajú sa tiež aj do kompótov, džemov a iných ovocných prípravkov namiesto kyseliny citrónovej. Zavárajú sa s jablkovým rôsolom, pripravujú sa z nich kompóty a občerstvujúca šťava.

Zaujímavosť: Dráč bol v minulosti na mnohých miestach Európy takmer vyplienený, pretože bol považovaný za medzi hostiteľa hrdze obilnej. Napr. v ČSR bolo v dôsledku vládrac-obycajny-1059_JPG_290x600_q85dneho nariadenia z roku 1939 o povinnom ničení dráča obyčajného a mahónie cezmínolistej vykorenených okolo 50 000 kríkov dráčaa podobne tomu bolo aj v iných krajinách Európy, napríklad v Nemecku, kde bol najmä v poľnohospodárskych oblastiach takmer úplne zlikvidovaný. Dnes sa má za to, že dráč v prenose hrdze obilnej nehral až tak podstatnú úlohu, možno dokonca takmer žiadnu.

Upozornenie: Dráč je drogou pôsobiacou veľmi razantne a vo väčších dávkach až toxicky. Užívať by ho v žiadnom prípade nemali deti, tehotné a dojčiace ženy. Celková doba liečby dráčom by nemala prekročiť dobu 30 dní a rovnako tak by nemalo byť odporúčané prekračovanie dávkovania. Ak by sa počas užívaniadráča objavili akékoľvek nežiaduce účinky, ako nevoľnosť, vracanie alebo hnačka, je potrebné dávkovanie znížiť alebo liečbu úplne ukončiť.

Aplikáciu bylinky dráč obyčajný nájdete v doplnku zdravej výživy proti parazitom ParaProteX.